Neľudskosť monetárneho systému 2/3

Autor: Matej Kotian | 3.6.2015 o 23:02 | (upravené 3.6.2015 o 23:30) Karma článku: 1,83 | Prečítané:  289x

Ľudia v budúcnosti možno budú nazerať na našu fázu civilizácie ako na vek intelektuálnej a ekonomickej nevyzretosti.

Zrejme nebudú rozumieť, prečo sme vlastne akceptovali agresiu a konkurencieschopnosť ako čosi normálne a bežné. Niektorí rodičia sa snažia zabezpečiť budúcnosť svojím dcéram a synom tým, že ich vyženia/oddajú do bohatých rodín. To je ale forma prostitúcie alebo predaj za najvyššiu ponuku ako na aukcii.

 V monetárnom systéme, demokracia je ilúzia udržiavaná len s jediným cieľom - dať populácii pocit účasti na takzvanom demokratickom procese. Vo všeobecnosti, ľudia nominovaní do verejných funkcií sú už vopred vybraní mocnárskou elitou, aby slúžili záujmom najvyšších činiteľov. Politické strany sú toho príklad: nezávislá strana poslancov (v americkom kongrese "representatives") kandiduje proti inej, tiež nezávislej strane poslancov. Úžasné na tom všetkom ale je, že nech vyhrá ktorákoľvek strana, reprezentujú všetkých vo zvolenej oblasti - bez ohľadu na politickú stranu alebo filozofiu.

 Rozhodnutia a konanie krajiny sú robené len a pre prospech veľkých korporácií, finančných záujmových skupín, najbohtaších a zbrojárskeho priemyselného komplexu. Dokým finančý systém bude pretrvávať, dovtedy skutočná demokracia nebude ničím iným len púhou ilúziou.

 Musíme prestať bojovať za ľudské práva a rovnoprávnost v nespravodlivom systéme a začať budovať spoločnosť, v ktorej sú rovnaké práva integrálnou súčasťou danej spoločnosti

 Pokým budeme zotrvávať v monetárnom systéme, väčšina ľudí nikdy nebdue mať dostatok peňazí, aby sa správala demokraticky. Človek môže túžiť po istom type domu, auta, ale chýbajú jej prostriedky, aby si ich mohla zakúpiť.

 Akým spôsobopm demokratické princípy alebo sloboda voľby prospievajú tejto osobe? Stále tvrdíme, že máme demokratický systém, ktorý je najlepší systém vládnutia na svete. V skutočnosti sme slobodní do takej miery, do akej nám to umožňuje naša kúpna sila. Ak sa peniaze koncentrujú len v rukách niekoľkých jedincov, potom táto demokracia je len ilúziou.

 Napriek tomu, že sa o nej denne dozvedáme z médií, Federálny rezervný systém, ktorý kontroluje našu menu nie je agentom federálnej vlády, ktorý by pracoval pre blaho verejnosti. FED je súkromnou inštitúciou formálne ovládaná a riadené len pre súkromný profit. Dokonca aj množstvo v rezervnej banke je otázne.

 FED, súkromná inštitúcia, ktorá je vlastne klamne nazvaná ako rezervná, má ohromný vplyv na našu vládu, jej lídrov, naše súkromné sporiace účty, a, do značnej miery aj na to, koľkí z nás budú mať prácu. Nie vláda, ale FED úplne kontroluje mieru pôžičiek. Stanovuje úrokové sadzby a takýmto nechutným spôsobom má dosah a vplyv v politickej sfére.

 Ale FED nie je jedinou súkromnou organizáciou, ktorá manipuluje naším ekonomickým systémom. Banky používajú proces tzv. "dielčia rezerva banky" ktorá im umožňuje požičiavať viac ako majú v depozite na pokrytie pôžičiek. Potom uvalia úrok na peniaze, ktoré ani nemajú. Takýmto spôsobom banky požičiavajú minimálne desaťkrát viac peňazí ako v skutočnosti majú v rezerve (ktorá by v prípade neschopnosti splácania pokryla vzišlé výdavky), čo v konečnom dôsledku znižuje hodnotu peňazí a vedie k inflácii. Niet divu, že najnovšie a najväčšie budovy v mestách patria bankám. Ak by sme sa správali ako banky, obvinili by nás z podvodu.

 Nejde však o novinku. V roku 1881 James Garfield povedal, "Ktokoľvek ovláda množstvo peňazí v akejkoľvek krajine je absolútny vládca celého priemyselného sveta a obchodu. A keď si uvedomíte, že celý systém je tak či tak pozorne kontrolovaný zopár mocnými mužmi na vrchole (pyramídy), netreba vám vravieť ako obdobia inflácie a kríz vznikajú."

 Veritelia súkromných penňazí rýchlo pochopili, že obrovské zisky, ktoré sa im vrátia, ak požičajú národom v období vojny, kedy splátky boli zaistené daňovými poplatníkmi. Išlo o omnoho ziskovejší spôsob ako požičiavať bežným ľu´dom. Finančné záujmové skupiny a korporácie dodnes podporujú vojny a ďalšie rozvraty spoločnosti až do dnešných čias.

 Monetárny systém sa vyhýba krízam pri poklese kúpnej sile jedincov a malých spoločností tým, že spája ekonomiku s vojenskými výdajmi, corporátnym bohatstvom a fondmi na súkromných spoločností na výskum. Vláda si požičiava peniaze od súkromných veriteľov, aby udržala ekonomiku v týchto oblastiach. To zvyšuje štátny dlh, a vtedy vláda nasmeruje pozornoť verejnosti opačným smerom, od národných problémov, akými sú napríklad znižovanie výdajov pre veteránov, znižovanie pomoci pre chudobných, na vzdelávanie, životné prostredie a jeho ochranu a podobne. V mnohých prípadoch naša vláda a korporácie využívajú naše vlastné vojenské vybavenie a armádne zložky, aby ukončili revolučné spoločenské zmeny kdekoľvek na svete a v tom čase zároveň generujú ilúziu prosperity na domácej pôde.

 Amschel Rotschild, jeden z prvých vlastníkov cenných papierov bankového systému povedal: "Dajte mi moc nad tlačením a kontrolou štátnych peňazí a nezaujíma ma potom, kto vytvára zákony". A keďže hlavná myšlienka jeho výroku je dnes uplatňovaná, finančná moc je skutočne nemorálna.

Skutočne demokratický systém funguje len keď všetci majú prístup k rovnakým možnostiam na osobný a ekonomický rast. No toto nie je cieľom monetárneho systému.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?