Politika jedného dieťaťa v Číne, časť štvrtá

Autor: Matej Kotian | 5.8.2014 o 16:36 | Karma článku: 2,70 | Prečítané:  242x

V poslednej časti sa pozrieme na problematiku vývoja dieťaťa v rodine, kde má a kde nemá dieťa súrodenca - počnúc predškolskými zariadeniami a končiac univerzitami - a vplyv na jeho študijný prospech a sociálny vývoj. Pozrieme sa tiež na súčasnú situáciu (pojem súčasný prosím, berte s rezervou, keďže najnovšie výskumy sú až z roku 2008, v tom istom roku bola aj vydaná táto štúdia). Do akej miery sú deti ovplyvňované svojimi konkurentmi a čo požadovali rodičia od čínskej vlády a ministra školstva. A nakoniec sa pozrieme na rivalitu o starostlivosť možné zmeny v politike jedného dieťaťa.   P.S. Z môjho pohľadu najnáročnejšia časť z celého dokumentu na preklad.

Vývoj dieťaťa

Viedli sa intenzívne výskumy týkajúce sa rozvoju dieťaťa a priebežne sa menil ako deti rástli, od batoľata až na dospelého jedinca. Aj keď literatúra vývoja dieťaťa zvyčajne chápe rodinu ako premenlivé prostredie, v tomto dokumente priamo spájame štúdie s problemámi rodiny jedného dieťaťa, keďže ide o hlavnú otázku tohto výskumu: či sú deti vhodne vystavené socializácii doma alebo v škole. Skôršie štúdie zahŕňajúce dáta detí zo škôliek a základnej školy hovoria, že jedináčikovia si osvojili niekoľko neželateľných osobnostných čŕt. Boli viac egocentrickí, menej trpezliví pri zvládaní úloh, mali poruchy správania, mali problémy s prekážkami a ich odolnosť zvládať napäté situácie boli taktiež znížená (Jiao, Ji a Ring 1986). Neskoršie štúdie ukázali, že preferovali označené jedlo, krátkodobú koncentráciu, tvrdohlasvosť a dožadovali sa okamžitého uspokojenia (Wan, Fan Lin a Jing 1994), a boli slabší v niektorých rysoch individuálnej iniciatívy (Huang, 1992) a schopnosti sa postarať o seba (Yang a spol. 2003). Li a Liu (1989) zistil, že problémy osobností jedináčikov sú závažnejšie ako tie, ktoré mali deti majúce súrodencov, aj keď ich intelektuálne výsledky boli vyššie ako detí, ktoré mali súrodencov. Chen (1986) spozoroval, že, netýka sa to dievčat, chlapci z predmestských častí, ktorí boli jedináčikovia, mali menšie problémy so socializáciou a pridružením sa k spoločnosti. Ďalšie prieskumy neodhalili žiadne závažné rozdiely medzi jedináčikmi a deťmi so súrodencami súvisiace s vývojom osobnosti a že jedináčikovia boli lepší v istých osobnostných rysoch (Poston a Falbo 1990b; Gao 1992; Wan, Fan a Lin 1994; Liu 1988, Tao, Qiu, Li, Zeng a Xu 1996; Tao, Qiu, Li, Zeng, Xu a Goebert 1999; Yang, Ollendick, Dong, Xia a Lin 1995).

Počas obdobia na druhom stupni základnej školy a strednej škole sa podľa prieskumov zdali byť výsledky rozdielov osobnosti medzi jedináčikmi a deťmi majúcimi súrodencov zanedbateľné a v niektorých asúpektoch si jedináčikovia viedli lepšie ako deti so súrodencami. Použitie štandardnej Y-G osobnostnej škály, He (1997) nenahlásil žiadne značné rozdiely vo väčšine osobnostných čŕt stredoškolákov. Zbieral dáta zo stredných škôl v čínskych mestách v rokoch 1996 a 1998 . Výsledky boli v rozpore s hypotézou „Malý despota“, kedy Feng (2000) zistil, že jedináčikovia zvládali lepšie sociálne schopnosti ako deti so súrodencami. Ľahšie si hľadali kamarátov, boli bezstarostní a bolo menej pravdepodobné, že budú sami.

Nové štúdie vykonané na vysokoškolákoch, ktorí boli jedináčikovia, odhalili, že boli vyspelejší v osobnostných črtách ako deti, ktoré mali súrodencov (Feng 2002). Na štyroch univerzitách v Guangzhou, Jing (1997) sa dopátrali k tomu, že jedináčikova sa vedeli rýchlejšie socializovať, boli súťaživejšie a ich kognitívne  sebaohodnotenie bolo na lepšej úrovni ako u detí, ktoré už mali súrodencov. Na druhej strane, jedináčikova sa nevedeli postarať sami o seba v takej miere ako druhá skupina detí. Duan (1997) to zhrnul nasledovne vo svojej štúdii, že psycholický profil a zdravie boli značne lepšie ako u detí z viacdetných rodín. Aplikovaním SCL-90 (poruchy spánku a hodnotenie spánku) univerzitným nováčikom Dai a spol. (2000) zistil, že úroveň psychologického zdravia bola značne väčšia ako u detí, ktoré mali súrodencov. Chen, Wang a Miao (2000) použili Eysenckov osobnostný dotazník a dospeli k záveru: žiadne značné rozdiely medzi jedináčikmi a deťmi so súrodencami neexistujú. Vo všeobecnosti, dievčatá, ktoré boli ako jediné dieťa v rodine, mali tendenciu byť naivné a infantilné. Avšak, Lu (2002) sa dopátral k tomu, že psychologické zdravie univerzitných študentiek, ktoré vyrastali ako jedináčikovia, ktoré bolo merané Univerzitným osobným katalógom (v orig. University Personality Inventory,a lebo len „UPE“), bolo jasne na lepšej úrovni ako zdravie študentiek, ktoré mali súrodencov.

Za posledných 25 rokov bolo vydaných viac ako 200 výskumných štúdií o akademickom a osobnostnom vývoji jedináčikov (Falbo, Poston a Feng 1996). Konkrétne zistenia týchto výskumom sa zančne líšia, a stoja často si protirečia čo sa týka aplikovaných meraní, obodbia výučby a regiónov, odkiaľ pochádzajú subjekty výskumu (Feng 2002). Dnes sa už zhodneme na tom, že jedináčikovia, v porovnaní s deťmi majúce súrodencov, boli vyspelejšie v oblasti kognitívnej, emocionálnej a fyzickej. Avšak, argumenty zamerané na rozvoj osobnosti detí so súrodencami jedináčikov počas obodbia skorého detstva stále pretrvávajú. Dlhodobé výsledky pozitívneho rozvoja osobnosti ale hrajú v prospech jedináčikov. Rodičia a starí rodičia sú pevnou súčasťou výchovy jedináčikov. Suma sumárum, prvotné predpoklady prospechu v škole alebo odlišností osobností jedináčikov a adolescentov sa nenaplnili. Jedináčikovia v Číne majú veľa podobných výhod v rozvoji ako bolo zistené podľa výskumov na jedináčikoch a prvorodených na celom svete. Výskumy rozvoja detí možno pokladať za dôveryhodný zdroj pozitívneho ohodnotenia výsledkov programu a politiky jedného dieťaťa a ako rodiny reagovali na novú situáciu.

Záver: Problémy, s ktorými sa museli potýkať čínske rodiny v 21. storočí

Súčasná situácia

Retherford, Choe, Chen, Xiru a Hongyan (2005) poznamenávajú, že sa musí brať ohľad pri odhadovaní aktuálneho poklesu pôrodnosti, ale poukazujú na to, že výsledky sa blížili 1,0 u žien z miest a tých, čo mali vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie a v roku 2000 sa tieto hodnoty blížili 105 alebo 1,6 pre všetky ženy v Číne. Niektoré signály naznačujú, že Čína sa chystá poľaviť v politike jedného dieťaťa. Spomedzi nastavených trendov sa mení politika týkajúca sa vnútromaternicových teliesok[1], resp. sterilizície, druhého tehotenstva a peňažným trestom ako jednou z možností alebo ak prvé dieča je dievča možné odpustenie poplatkov (Bernman 1999). Heskethj a Xing (2000) poznamenávajú, že OSN sponzorovalo projekty anulovania cieľov a zámerov súvisiacich s populáciou v 32 vidieckych oblastiach v 16 regiónoch Číny spolu s rozšírenými antikoncepčnými možnosťami, ktoré v prípade, ak by boli efektívne, mohli by započať novú „kultúru malej rodiny“. V niektorých veľkých mestách ako sú Šanghaj a Peking, ktoré už dosiahli alebo sa blížia k nulovému nárastu populácie, v posledných rokoch bola navrhnutá politika novej voľnejšej regulácie; vrátane krokov, kedy páry, ktoré vyrastali ako jedináčikovia, budú môcť mať dve deti. Podľa návrhov OSN, populácia v Číne začne klesať až v roku 2042 (ak vezmeme do úvahy aj spôsob životného štýlu podľa roku 2001). Hesketh a Xing (2005) poznamenávajú, že dnes už 800 okresov z 3000 sa uberá cestou služieb sústreďujúcich sa na naplánovanie rodiny a že páry už viac nepotrebujú súhlas, aby mohli mať prvé dieťa alebo termín na počatie dieťaťa, len aby splnili miestne kvóty.

Niektoré z dôsledkov politiky jedného dieťaťa je už cítiť. Dospelí sa radšej začali sústrediť na výchovu menšieho počtu detí, aby im poskytli lepšie príležitosti a prostriedky. Hoci sú tu stále problémy prehnanej starostlivosti rodičov, ktorí nútia svoje deti k lepším výkonom alebo podporujú ich egocentrické správanie, je jasné, že jedináčik si užíva výhody staršieho súrodenca alebo výhod, ktoré boli zdokumentované v prieskumoch iných krajín. Rosenberg a Jing (1996) sa domnievajú, že nový interaktívny a recipročný vzťah môže byť len prospechom pre rodinu i spoločnosť. Vyšší výkon, ašpirácia na vzdelanie, lepšia spolupráca s rovesníkmi a identifikácia s hodnotami rodičov charakterizujú rodiny s jedným dieťaťom v Čínskej ľudovej republike. Deti sa tešia individuálnejšej pozornosti zo strany rodičov i spoločnosti. Súťaživosť starých rodičov o výchovu svojich vnúčať môže len zintenzívniť to, čo bolo nahlásené. Je samozrejmé, že rodičia nevesty, ktorá má jedno dieťa majú väčšinový celoživotný záujem o ňu a jej dieťa, čo je celkom nové a normatívne neštruktúrované.

Na povrch sa nám vynára tým pádom niekoľko otázok, ktoré budú mať ďalekosiahlejšie spoločenské a ekonomické následky v podobe rozvetveného efektu. Konkurencia vo vzdelaní a kariérnych príležitostiach pravdepodobne len narastie a neklesne so zníženým počtom jedincov v čínskej rodine. Zmena úloh pohlaví skoncuje s nasledujúcim: s povinnosťami voči starším, ktoré sú v súčasnosti relevantné a kto sa bude starať o čoraz väčšiu a väčšiu populáciu, ktorú budú predstavovať staršina a slabí starší ľudia. Výhliadky do budúcnosti a zmeny v spôsoboch, akými sa dnes chápe manželstvo a rodičovstvo, sú už dnes a s vysokou pravdepodobnosťou budú v budúcnosti dramatické. Nielen, že demografické trendy, ale aj hospodárske a spoločenské príležitosti a štrukturálne zmeny poskytnú meniaci sa rad možností na úrovni rodiny. Tieto tri nové preskúmané trendy obohatíme špekuláciami založenými na výskume zaoberajúcom sa možných zmien populačnej politiky.

 

Súťaživosť pre edukačné a kariérne príležitosti

Hospodárske podmienky v dnešnej Číne sú ďalekjo lepšie ako tie v ranno-porevolučnej Číne, najmä na východnom pobreží a v niektorých veľkých mestách v strednej alebo západnej Číne. Vplyv týchto vývojov mal presvedčiť páry o nevyhnutnosti malých rodín. Rodičia majú možnosť poskytnúť svojím deťom mnohé veci vďaka zvyšujúcemu sa počtu zdrojov pre konzumentov. Pomer starých rodičov a vnúčat je v prospech dobrej starostlivosti k deťom a navyše v mestských oblastiach jestvujú relatívne dobré inštitúcie a školy poskytujúce detskú starostlivosť. Demografický posun prenikol do školského systému. Počet jedináčikov stúpol na začiatku 90-tych rokov nad 50 miliónov, čo predstavuje ¼ čínskej populácie vo veku 0-9 rokov podľa údajov sčítania ľudu z roku 1990 (Výročná správa čínskej populácie z roku 1995). Do roku 1995 takmer všetky predškolské deti (95%) čo predstavuje viac ako 90% škôlkárov a väčšinu prvákov na univerzitách (60%) z mestských oblastí Čínskej ľudovej republiky boli z rodín, kde boli jedináčikovia (Výročná správa čínskej populácie z roku 1997). Tento masívny posun bol sprevádzaný so zvýšeným záujmom v a podporou akademického a kariérneho úspechu každého dieťaťa, a dokonca aj väčšia konkurencia umiestniť sa v eltiných a edukačných inštitúciách. Tlak na vyššiu kvalitu školského vzdelania bol intenzívne vyvíjaný.

Hoci v krátkom období veľa škôl radiacich sa do nižšieho stupňa školského systému prenajímali priestory malým firmám aby podporili vzdelávanie z dôvodu poklesu školopovinných kvôli populačnej politike, je možné, že rodičia, okrem toho, budú chcieť malotriedky a kreatívnejšie kurikulá. Obe skupiny, staršie generácie a ich kohorta  budú požadovať, aby sa zlepšiliu možnosti vzdelávania a odborného zaškolovania, keďže dlhšia dĺžka života si bude vyžadovať častejšie odklony od práce a i preškolenia. Z čoho vyplýva, že i vysoké školy budú pod tlakom kvôli vyššiemu počtu uchádzačov a bude potrebné taktiež založiť postsekundárne vzdelávacie inštitúcie. Menší študentský zbor si bude vyžadovať viac než len vyššie vzdelanie. Vyvinúť odpovedajúce riešenia je v takej veľkej krajine, v ktorej je väčšina infraštruktúry centralizovaná, celkom náročné. Došlo však k majoritným zmenám v štruktúre vzdelávania. Počet inštitúcií poskytujúcich vyššie vzdelanie sa viac než zdvojnásobil, z čísla 598 v roku 1978 až na 1792 v roku 2005 (údaje z Národného štatistického úradu, 2006). Boli založené celkom nové univerzity a postavené, doslova, od podlahy pričom každá z nich pojme vyše 50 000 študentov. Zároveň však počet predškolských inštitúcií, základných a stredných škôl (s výnimkou škôl poskytujúcich odborné vzdelávaniae, ktorých počet sa zdvojnásobil) klesol, keďže sa zmenilo aj rozdelenie populácie. Dokonca aj s vysokým počtom čínskych študentov v zahraničí (viac ako 300 000 v posledných 20 rokoch) a s ohromným nárastom magisterských a doktorandských programov, môže dôjsť v Číne k nedostatku profesorov, aby sa mohli otvoriť tieto nové vzdelávacie inštitúcie (Oddelenie ministerstva plánovania 2003).

V rámci čínskych regiónov však nastal masívny presun mladých ľudí hľadajúcich príležitosť a potrebu kapitálu  ako z dôvodu ekonomického vývoja, tak aj z vývoja ľudského kapitálu, čo však môže polarizovať názor verejnosti na to, čo je regulárny prístup. Diaľkové a online vzdelávanie môžu zabezpečiť lepší prístup rodinám ku vzdelaniu. V roku 2005 sa zapísalo do internetových tried 891 046 prvákov, s celkovým množstvom zápisov 2 652 679 (Čínsky národný štatistický úrad 2006). K dispozícii je široká škála predmetov a rast v tejto oblasti je veľmi pravdepodobný. Odborné a technické vzdelávanie taktiež rapídne rastie vďaka zvyšujúcemu sa množstvu poskytovateľov tohto druhu vzdelávania, pretože hlavné vzdelávacie inštitúcie nestíhajú pokryť takúto možnosť. Kraje, obce, dediny a družstvá a dokonca aj niektorí súkromní poskytovatelia sú zahrnutí v praktickom vzdelávaní ako aj vo vzdelávaní dospelých.

Začali vznikať štúdie o kariérnom postupe a vývoji jedináčikov, pretože prvá generácia jedináčikov sa práve ocitla na trhu práce. Na základe výsledkov výskumov, jedináčikovia mali viac odhodlania zmeniť prácu, ale bolo menej pravdepodobné, že dokážu zmenmiť prácu ako u detí, ktoré mali súrodencov. Su (1998) to zhrnul tal, že kariérna adaptačná schopnosť jedináčikov bola nižšia ako u detí so súrodencami. Avšak, Feng a Wang (2003) argumentujú s tým, že toto zistenie môže byť skôr dôkazom vyššej úrovne prispôsobivosti jedináčikov ako to, že to ukazuje ich nižšiu adaptačnú schopnosť. Na základe prieskumu urobenom na 638 mestských mladých pracovníkov v provincii Hubei, Feng a Wang (2003) zistil, že neexistuje žiaden značný rozdiel medzi jedináčikmi a deťmi, ktoré mali už súrodenca, v pracovnej prispôsobivosti a že jedináčikom sa darilo v práci rovnako dobre ako deťom, ktoré už mali súrodencov, poukazujúc pri tom na to, že to, či išlo o jedináčika, alebo nie, malo minimálny vplyv na kariérnu prispôsobivosť. S rapídne narastajúcim hospodárstvom a zmenou karirérneho smerovania sa kládol väčší dôraz na aktívny učebný prístup v odbornom a profesionálnom vzdelávaní mladých ľudí. Či sa môže niekto dostať pod alebo vymaniť spod spoločensko-hospodárskych procesov je otázne. Čínska ekonomika vidieka zaznamenala veľké zmeny počas obdobia inštitucionalizácie rodín jedného dieťaťa s poskytnutím pôdy a záväzkov z ľudových obcí a  ďalších miestnych podnikov a započatím ďalších miestnych priemyslov a podnikov (Walder 2002). Následne bola zaznamenaná narastajúca dôležitosť námedznej práce vo vidieckych domácnostiach. Porozumenie jasným rozdielom, keď sa jedná o pracovnú dráhu v čínskom meste počas historických i nedávnych zmien len poukázalo na dôležitosť úlohy politicikej strany so zámerom nad výchovnými posudkami najmä v administratívnej oblasti (Walder, Li a Treiman 2000).

 

Rivalita o starostlivosť a podporu

Pretože prechod k malým rodiným bol komplexnejší v mestských oblastiach ako v dedinských oblastiach, niektoré z kohortných zmien budú nevyhnutné intenzívnejšie v mestských pomeroch. Z dôvodu nedostatku primeranej infraštruktúry zahŕňajúcej starostlivosť o starších, páry, u ktorých sa postráda tradícia, že dievča sa stará o svojich vlastných rodičov, môže uvrhnúť množstvo starších do riskantnej situácie - obmezdná podpora a starostlivosť – zo strany ich rodiny a spoločnosti. Penzie síce napomáhajú zlepšeniu života starnúcich ľudí, ale je pravdepodobné, že nebudú dostatočné pri dlhotrvajúcej podpore starších. Počet nadmerne starších obyvateľov Číny nekompromisne narastá (Yi a Vaupel 2003). Či už ústavná odpoveď bude alebo nebude dávať zmysel v Čínskej ľudovej republike, závisieť len na rodinách s jedináčikmi a vnúčencoch nie je najlepším rozhdonutím. Kolokácia rodín, čo bolo akosi vzaté za samozrejmosť v Čínskej ľudovej republike môže byť menej pravdepodobná, keď deti dosiahnu špecializované vzdelanie a budú mať možnosti presunu vrátane medzinárodného cestovania a vzdelávania. „Aby sme splnili dvojnásobne vyšši dopyt po práci a starostlivosť o rodičov v budúvnosti, bude nutných viacero služieb a možností, aby sme uvoľnili to napätie medzi prácou a starostlivosťou…“ (Zhan 2004: 122). Zhan tiež naznačuje, že bude nevyhnutné nahradiť buď starostlivostť zo strany rodinných príslunšníkov, alebo zo strany osobných služieb. Joseph a Phillips (1999) vidia vo vidieckych komunitách veľký potenciál poskytnúť podporu starším a to, že niektorým komunitám sa bude dariť viac ako iným v poskytovaní podpory všeho druhu. Starostlivosť o starších na diaľku, v Spojených štátoch šlo o žiadaný spôsob, sa môže v budúcnosti stať bežným aj v Číne. Ako je tomu v prípade Dňa Vďakyvzdania, kedy dochádza k ohromnej migrácii ľudí zo všetkých kútov Spojených štátov za rodinami, tak aj Nový rok v Číne je dôvodom návratu más ľudí do domova. Presun je síce náročný a často vypätý, ale už je tomu tak, že sa to stalo súčasťou národnej kultúry.

 

Zmena očakávaní a vnímania manželstva a rodičovstva

Ak budú rodiny uprednostňovať mužské pohlavie plodu, môže to vyvolať v manželstvách mladšej generácie. Za prvá, mladé ženy, ktér budú dobr evzdelané a ekonomicky zabezpečené, môžu byť viac vyberavé pri výbere životného partnera alebo nebudú považovať manželstvá za atraktívne. Ich rodiny tiež môžu chcieť nejakú poistku, že nebudú vynechané z procesu starostlivosti po tom, ako sa vydajú. Niet pochýb o tom, že na dedinách bude množstvo slabšie zabezpečených žien, ktoré sa budú chcieť vydať, no mladí muži z mestských oblastí a ich rodiny nemusia tieto ženy považovať za vhodné partnerky. Môže dôjsť k zmenám v normách a zvykoch týkajúcich sa manželstva, keď sa vyrieši pomer pohlaví. Omnoho dôležitejším sa môže stať vyjednávanie rodín v oblasti manželských rozhodnutí. Zároveň, pevný trh manželstiev poskytne ženám viac možností zosobášiť sa z lásky dľa vlastného osobného rozhodnutia. Viacero celoživotne slobodných mužov bude hľadať sociálnu podporu a starostlivosť. Nepochybne zhovievavosť a blízke vzťahy, ktoré charakterizujú dnešnú výchovu dieťaťa v Číne môžu zmeniť podstatu, z ktorej môžu vychádzať predpoklady o starostlivosti a pozornosti k starším. Ak láska a náklonnosť sú základom pút k rodičom a starým rodičom, potom nemusíme hovoriť o povinnosti. Dosah sociálneho poistenia a dôchodkov nad rámec mestských oblastí môže byť potrebný najmä preto, aby sa podobné posuny udiali v dedinských oblastiach.

Prerozdelenie domácich prác a každodenného života budú pravdepodobne taktiež podliehať revidovaným očakávaniam a výsledkom. Základy parriarchálnej spoločnosti a dokonca aj neformálna politická klíma sú uhrozené v prípade, ak budú ženy vzdelanejšie a mať možnosť si vybrať, či sa vydať alebo nie. Aj keby nedošlo k značným zmenám prerozdelenia domácich zodpovedností v partnerských vzťahoch, menšie rodiny dramaticky skrátia obodbie, kedy starostlivosť o dieťa a s tým súvisiace domáce práce budú ústrednou témou rodiného života a s trendom predlžovania priemernej dĺžky veku, ženy budú mať viac možností a príležitosti vyjednávať a opätovne prerokovať úlohy mužov a žien v domácnosti ako ako aj podieľanie sa pohlaví na domácich prácach. Zadelenie domácich prác bolo využité ako meradlo rovnosti v partnerských vzťahoch v mnohých štúdiách, ale nie je to nevyhnutne kľúčovým návrhom v každej spoločnosti, obzvlášť ak sú dostupné služby, za ktoré možno zaplatiť, alebo vonkajšie služby. Priekopnícka štúdia, vypracovaná Chowom a Chenom (1994) porovnávajúca rodiny s jedným a s viacerými deťmi, nezistila veľké rozdiely v prípadoch domácností, kedy sa rozdelili domáce práce a kedy matky trávili značne viac času staraním sa o dieťa, ale veľký rozdiel sa nenašiel ani v týchto dvoch typoch domácnostiach. Short a spol. (2001) poznamenávajú, že je rozdiel medzi tým, ako vykonávajú otcovia svoje povinnosti týkajúce sa starania sa o dieťa a keď sa starajú o deti matky a staré mamy. Fong (2002) naznačuje, že mladé ženy očakávajú, že prerozdelenie domácich prác bude v manželstve viac rovnostatkárske ako tomu bolo v prípade ich rodičov. Rozvoj v oblasti bývania a vo vybavení domácnosti znamená možnú podporu rovnostatkárskeho deľby práce a taktiež uvítanie väčšieho množstva práce. Nie je však celkom jasné, aký veľký dopad budú mať rodiny s jedným dieťaťom na rovnostatkársku deľbu úloh pohlaví v rámci rodiny, ale je isté, že všetky trendy sa budú uberať týmto smerom.

 

Zmena politiky k populácii

Na záver pár slov k tomu, či zmiernenie vládnych smerníc a poľavenie zavedenia politiky jedného dieťaťa radikálne posunie trendy a či by to znamenalo, že demografické zmeny budú vo všeobecnosti trvať. Nik si nemôže byť istý, čo by sa stalo v prípade odlišných politických podmienok v Číne, počnúc tým, že všetky ženy majú nárok na vzdelanie, prístup k antikoncepcii a potratu a že nimi vlastnoručne zarobené príjmy obmedzujú rodiny v reprodukcii, čo má za následok podreprodukčnú úroveň. Štúdie Spojených štátov
(2001) ukazujú, že okamžité prijatie významného demografického prechodu v rozvojových krajinách prekonalo predpovede. Niektoré zo štátov susediacich s Čínou, ktoré majú najnižšiu pôrodnosť zaznamenali značný pokles v pôrodnosti za posledných 25 rokov, vrátane Singapuru (1,04), Japonska (1,38) a Špeciálneho Administratívneho Regiónu Honk Kong (0,91) (Hesketh, Lu a Xing 2005: 1172). Keď v rozvojovej krajine, akou je napríklad Bangládeš, môže dôjsť k reprodukcii behom takmer 20 rokov, poukazuje to na to, že naše predpovede budúcnosti sú závislé na malých rozdieloch v rodinných rozhodnutiach, ku ktorýrm dochádza v obrovských oblastiach populácie (Belsie 2000). Zdá sa, že čínske ženy sa zas tak nelíšia od žien zvyšku dnešného sveta. Politika jedného dieťaťa s tým súvisiace programy neboli nikdy realizované ako „ideálny“ spôsob. Vývoj politiky jedného dieťaťa, ako sme tu už predtým uviedli, naznačuje, že existujú ako lokálne/regionálne tak aj globálne vplyvy pri výbere, realizácii a podpore takejto politiky. Isté výnimky boli a sú stále udeľované. Niektoré odôvodnenia výnimok sú uprednostňované pred všeobecnou populáciou a zrejme sa bude v nich aj pokračovať. Niektoré motivačné/demotivačné schémy postačovali a postačujú na presvedčenie niektorých skupín viac ako na presvedčenie iných skupín. Narastajúca prispôsobivosť a pozitívne ohlasy sú tými zmenami. Odklon od konkrétnych miestnych cieľov a negatívnych sankcií sa zdá byť prípustný. Počet príležitostí k domácej adopcii detí sa možno zvýši, ak sa správne nastaví poltika. Muži a rovnako ako aj ženy boli svedkami príležitostí, ktoré pre nich otvárajú malodetné rodiny, vrátane zníženého množstva starostlivosti o deti, len aby sa dosiahol požadovaný pozitívny efekt. Súčasné výhody malých rodín sú dokonca zabudované do ďalších rozvíjajúcich sa spoločenských a ekonomických zmien a taktiež podporia malopočetné rodiny do budúcnosti. Budúcnosť čínskych rodín bude musieť obsiahnuť viac oficiálnej podpory pre širšie základné vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o starších a neustály dôraz na otvorení príležitostí ako na vidieku, tak aj v meste.

 

[1] v orig. IUD – IntraUrine Device

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?