reklama

Politika jedného dieťaťa v Číne, časť tretia

Tentokrát sa pozrieme na problémy s bývaním u rodičov, na štatitstiky, zobrazujúce, do akej miery boli mladí ochotní ostávať žiť so svojimi rodičmi, na vyrovnávajúci trend v oblasti bývania už aj u rodičov manželky, na morálne pozadie starostlivosti o rodičov a následky politiky jedného dieťaťa na generáciu penzistov a v neposlednom rade na prístupy v socializácii jedináčikov a trampoty rodičov s výchovou dieťaťa a na záver malá, avšak šokujúca, rada budúcim rodičom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dohody s bývaním

Čínske kultúrne normy dávajú prednosť veľkým, viacgeneračným rodinám, kde sa starajú o starších a mládež je zaopatrená pod jednou strechou. Podľa informácií z daňových priznaní z roku 2000, približne ¾ starších žilo so svojimi deťmi (NBSC 2001). V roku 1998 veľký národný prieskum obyvateľov nad 60 rokov ukázal, že 44,8% respondentov súhlasilo s myšlienkou „bývať spoločne s aspoň jedným zosobášeným dieťaťom“, 35,1% z nich uprednostnilo „bývať blízko ale nie nevyhnutne spolu“ a 4,8% z nich by rado „žilo oddelene s deťmi“, aj keď 41% z nich bývalo so svojími dospelými deťmi v čase, keď sa konal prieskum (Hu a Ye 1991). O 6 rokov neskôr, Ma a spol. (1994) prišlo v Pekingu k zisteniam, že pomer tých, čo je za život so svojimi dospelými deťmi klesol (z 44,8%) na 24,5% a tí, čo preferovali žiť oddelene narástol z 4,8% v roku 1988 na 14,5%, kým percento tých, čo boli za „žiť blízko ale nie nevyhnutne spolu“ ostal zhruba rovnaký ako výsledok z priesku v roku 1988 (32,3%). Zo vzorky 1 786 mladých pracovníkov v 12 čínskych mestách odpovedalo že približne 2/3 párov s jedným dieťaťom žilo oddelene od svojich rodičov, a tí, čo žili s rodičmi, či už manžela alebo manželky, boli rovnomerne prerozdelení (Feng 2006). Len čo sa zosobášia deti generácie, kedy rodičia mali len jedno dieťa, sa očakáva, že sa zvýši počet tých, čo bývajú sami. Jedna pätina párov v mestskej štúdii učinenej pánmi Pimental a Liu (2004) malo skúsenosť s bývaním značný čas s rodičmi manželky čo znamená, že pomer vzorov bývania s rodičmi manželky sa vyrovnal vzoru bývania s rodičmi manžela. Narastajúca nezávislosť a zvýšena dostupnosť vlastnenia domu boli riež príčinami pri zmene oddeleného bývania (Deutsch 2006). Mladí ľudia sa často odmietajú usadiť u svojich rodičov, aj keď žijú v tom istom meste. V niektorých vidieckych oblastiach sa pristúpilo k tzv. uxorilokálnym manželstvám, kedy manželka ostáva s rodičmi a manžel sa presťahuje do ich domu, avšak na takúto formu manželstva sa nazeralo ako na podradné, a možno aj niečo nižšie, ak členovia zväzku pochádzali z rodiny s jedným dieťaťom (Han 2003). Potreba alternatívnej dohody bývania pre staršie generácie a väčšiu inšitucionálnu starostlivosť sú na vzraste obzvlášť, keď mobilita a príležitosť sú dostupnejšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Starostlivosť o starších

Fakt, že deti podporujú svojich rodičov nie je jediným z čínskych tradičných merítok, ale taktiež nepostrádateľnou súčasťou medzigeneračných zmien, ku ktorým dochádza počas rodinného vývojového cyklu (Ning a spol. 1995). Rodičovská podpora bola viac než morálnou povinnosťou; bola to i ekonomická povinnosť, ktorá vyvažovala investície a presun zdrojov starších geerácií na svoje deti. Aj keď norma lásky k rodičom môže byť silná, ľudia môžu byť donútení k prehodnoteniu jej účelnosti a realizovateľnosti. Prieskum rodinného povedomia odhalil, že mladšie generácie (20-40 roční) zvyknú mať väčšie očakávania od ústavnej starostlivosti (23,6%) ako staršie generácie nad 60 rokov (11,3% v ústavnej starostlivosti). Obdobne, očakávania starších ročníkov, že sa o nich postarajú deti boli na úrovni (37%) zatiaľ čo u mladých to bolo len (10%) (Ma a spol. 1994).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rodina si zachováva základnú podporu svojich starších členov, prevažne vo vidieckych oblastiach. Nedostatok komplexných dôchodkov, okrem vládnych a veľkých spoločností, znamená, že takmer 70% starších ľudí je závislých od finančnej podpory svojich detí (Hesketh a spol. 2005). Keďže množstvo Číňanov žijúcich vo vidieckych oblastiach nemá ani len penziu a pokračujú v praktikách dedinskej exogamie[1], narodenie syna je aj naďalej dôležitou vlasntnosťou bezpečia (Ikels 1990). Vo vidieckych oblastiach reforma zapríčinila nadbytok robotníkov, z dôvodu že farmárčenie sa stalo omnoho efektívnejším a migrácia do mestských oblastí pretrvávala pričom starší ostávali sami (Goldstein, White and Goldstein 1997).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj napriek tomu, že starostlivosť o starších bola považovaná ako synova starostlivosť, v skutočnosti, o starších sa starala nevesta. Keď jediným dieťaťom bola dcéra, jej rodičia nemali nikoho iného, kto by sa o nich postaral, nenáhlili sa s odlučovaním dcéry. Nedostatok oficiálnych služieb pre starších s narastajúcou dĺžkou života budú mať za následok tlak na dieťa – jedináčika – ktorý už nebude mladý a bude sa musieť postarať o väčšiu skupinu zraniteľných starších (Ikels 1990). Oeppen a Vaupel (2002) zdôrazňujú, že neustále zvyšovanie priemernej dĺžky života na celom svete nedosiahol ešte svoje maximá a že oba sektory zastrešujúce starých a starších starých v demografickom profile, požiadavky na penziu, zdravotnú starostlivosť a spoločenské potreby budú ďalôeko väčšie ako sa očakáva. Menšie rodiny s vysokým počtom starších budú musieť čeliť deficitu. Dcéry už teraz podporujú svojich starších. V týchto mestách, viac a viac mladých párov žije s, alebo sú aspoň v blízkom okolí rodičov manželky (Pimental a Liu 2004). Vo vidieckych oblastiach veľa dcér preberá zodpovednosť v podpore rodiny. Dievčatá môžu opustiť svoje rodisko a odísť do miest, hľadať si prácu alebo navštevovať univerzitu. Možnože nedostanú vysoký plat, no stále udržujú kontakt so svojimi rodičmi. Niektoré sa rozhodnú dokonca priviesť si svojich rodičov do mesta a niektoré ium zasa posielajú peniaze.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Socializácia jedináčikov

 Socializácia jedináčikov v Číne je súčasťou nukleárnej a rozšírenej rodiny, ale vo veľkej miere zasahujú do tohto procesu aj školy a komunity. Záujmy a veľké nároky na deti pomohli vytvoriť otázky do výskumu a analýzu dát doby.

Rodičovstvo a staro-rodičovstvo

Podľa súčasných odhadov, do roku 1999 žilo v Číne celkovo 86-92 miliónov jedináčikov (Yang a Guo 2004). Výpočty založené na týchto dátach predpovedajú,l že celkový počet jedináčikov v Číne prekročil 100 000 000 v roku 2007. Pretože väčšina dnešných detí vyrástla v rodinách s jedným dieťaťom a mali skúsenosť s rodovou rovnosťou a prosperitou, záležitosti súvisiace s rodičovstvom a starým-rodičovstvom boli súčasťou výchovy (Deutsch 2006). Presvedčenie, že jedináčik patrí do oboch rodín sa stalo celkom bežným.

Predpoklad tohto prechodu počas 80. rokov, špekulácie boli, že skupina detí jedináčikov bude rozmaznanou generáciou, pre ktorú bude typická zženštilosť, lenivosť, zlomyseľnosť a sobeckosť „Little Emperor“ (Han 1986; v preklade: „Malý imperátor“), pretože im ich rodičia zabezpečili lepšie materiálne a ľudské zdroje. V roku 1986, Guang Ming Daily, jedny z najčítanejších novín v Číne, započali diskusie na národnej úrovni týkajúce sa týchto záležitostí a dospeli k názoru, že jedináčikovia majú lepšiu stravu a zdravotnú starostlivosť, vyššiu inteligenciu, no na druhej strane ich psychologický vývoj nie je v rovnováhe; a majú menšiu pozornosť voči morálnym hodnotám (Feng 2002).

Rodičia jedináčikov majú však veľké nároky na svoje deti a očakávajú od nich, že sa budú venovať štúdiu na akademickej pôde, pretože veria, že je to nevyhnutné pre ich životný úspech v postupne čoraz viac konkurenčnom svete (Man 1993). Podľa výskum Zhejiang Academy of Social Sciences (Zhu 1992), 55% rodičov pokladá dobré školské výsledky svojich detí ako najšťastnejší moment vo svojej rodine, a viac ako polovica rodičov hovorí, že by potrestali svoje dieťa, ak by nespravilo skúšky. Rodičia jedináčikov obetovali viac času práci so svojimi deťmi na ich štúdiach ako rodičia, ktorí majú viac detí. V Pekingu, Chen (1986) zistil, že 76% matiek a 51% otcov, ktorí majú jedináčikov, strávili viac ako polovicu svojho voľného času so svojimi deťmi, ako 60% matiek a 45% otcov, ktorí majú doma viacero detí. Feng (1993) spovedal 1 293 žiakov v privincii Hubei a prišiel k záverom, že 74% otcov a 84,3% matiek jedináčikov sa často hrajú so svojimi deťmi, pričom v prípade, kedy rodičia majú viac ako jedno dieťa, obdobne spravilo len 55,9% otcov a 61,3% matiek. Navyše, podľa školského kurikula si približne 80% žiakov vzalo hodiny naviac počas víkendov. Išlo o hodiny matematiky, písania, počítačov, hudby, angličtiny, tancovania a umenia. Počas štúdia školákov v metropolitnej zóne Changchun zistili, že jedináčikovia sú lepší v testoch z matematiky a jazykov, najmä čo sa týka mestských oblastí, a boli aj lepšie ohodnotení svojimi učiteľmi (Poston a Falbo 19990a). Súťaživosť a konkurencia dostať sa na „kľúčovú“ školu si vyžaduje zamerať sa už v rannom veku na úspechy a väčšinou rodiny minú približne 15% platu na vzdelávacie účely a mnohí z nich sú ochotní si dokonca aj požičať peniaze z banky na vysokoškolské vzdelanie, ktoré už však nie je úplné zadarmo (Fong 2002). Dievčatá sú poväčšine zapísané na hudobnú výchovu ako aj vychovávateľské kurzy, „mestské dievčatá, ktoré sú jediným potomkom, si vychutnávajú neslýchanú podpor za svoje úsilie, aby spochybnili normy, ktoré sú nastavené proti nim a zároveň využili tie, ktoré fungujú v ich prospech“ (Fong 2002: 1105). Samozrejme, nie každý bude schopný využiť vzdelanie ako spôsob napredovania a vyskytnú sa i sklamania a frustrácie, ktoré vyplynú z nasadenia nezmerného úsilia, len aby sa dostali na vysokú školu a z pracovných obmedzení a výsledky mobility. „Deti nesú bremeno očakávaní a možnosť vychutnať si voľné detstvo je obetovaná kvôli štúdiu“ (Nie a Wyman 2005: 330).

Niektoré ťažkosti rodičovstva, uvedené aj v literatúre pojednávajúcej o výchove detí, pramenia z túžob rodičov vštiepiť hodnoty, ktoré nie sú v súlade, alebo sú náročné aplikovať v každodennej praxi. Fong (2007) zverejnila vo svojej rozširujúcej štúdii rodičovstva v Daliane, Čína a poskytla hĺbkovú problémovú štúdiu, aby ilustrovala aké náročné je pre rodičov učiť obyčajné deti a mládež dokonca takým všeobecne uznávaným hodnotám ako sú poslušnosť, starostlivosť/spoločenskosť, nezávislosť a spokojnosť. Priepasť medzi komplexnosťou sociálnych hodnôt a ich aplikáciou nebolo možné ľahko prepojiť. Rodičia boli často sklamaní, keď voľba správania sa mladých ľudí postrádala niektorú z vyššie uvedených hodnôt, no boli schopní niektoré z nich brať príliš doslovne. Niektoré z týchto konfliktov majú pôvod v sociálych a ekonomických zmenách, ktoré boli len sprievodným javom demografických zmien a nie len z faktu, že dotyčné deti boli jediné v rodine.

Väčšinou sú deti predškolského veku v Čínskej ľudovej republike je zaradených do zariadení dennej starostlivosti na väčšinu dňa, kde sa hrajú so svojimi rovesníkmi a vytvárajú si sociálne návyky, aby zdieľali a priučili sa kultúrnym hodnotám. Kombináciou dát z China Health and Nutrition Survey (v preklade „Čínsky prieskum zdravia a výživy“) s malým podrobným kvalitatívnym interview, Short, Fengying, Siyuan a Mingliang (2001) podrobili analýze starostlivosť o deti v rodinách vrátane babičiek, otcov a matiek. Spoločná účasť otca a matky na výchove dieťača bola väčšia, keď dieťa malo nejakú predškolskú starostlivosť vo výchovno-vzdelávacích podmienkach (Wang 2007). Babičky zahrnuté do starostlivosti mali tendenciu vnímať svoju úlohu menej kriticky ako rodičia a preto brali na seba aj menšiu zodpovednosť. Starí rodičia sú dôležitým zdrojom starostlivosti v Číne, najmä kd ich vnúčence sú ešte mladí a/alebo rodičia nie sú doma kvôli zamestnaniu alebo migrácii. Spoločné bývanie a bývanie v blízkosti poskytuje prístup starať sa o deti, najmä ak majú deti menej ako 3 roky. Hoci matky sú zbavené niektorých úloh v starostlivosti o dieťa a berú starých rodičov skôr ako viac závislých než ako domácich pomocníkov pri výchove a deti často nadobúdajú sociálne schopnosti, vznikajú konflikty medzi generáciami týkajúce sa vhodného prístupu vo výchove, pričom rodičia majú odlišné názory a vysielajú dvojnásobne viac správ deťom, čo má za následok, že starí rodičia sú unavení z požiadaviek detí (Goh 2006). Podľa nedávnych výskumov, okolo 76,5% detí zo Šanghaja vo veku 0-3 roky boli presúvané a dávané do opatery svojím starým rodičom a o 88,9% z nich sa priamo starali starí rodičia (Honggen 2007), a číselné hodnoty starých rodičov starajúcich sa v Tian Jin bol 85,6% (Liu 2007). Len čo však detí začnú plniť predškolskú dochádzku, miera starostlivosti starých rodičov o vlastné vnúčence klesá. V celonárodnom prieskme, o okolo 70% detí vo veku 0-6 rokov sa starali a vzdelávali ich starí rodičia v Pekingi, v Šanghaji to je 60% a v Guanzhou 50% (Wenhui Daily 2005). Miera schopností starých rodičov poskytnúť vnúčencom starostlivosť zredukovala množstvo práce mladým párom, najmä matkám (Chen, Short a Entwisle 2000). Starostlivosť starých rodičov zvyšuje obavy o kvalitu výchovných metód a kvalitu skorej socializácie detí, pretože starí rodičia môžu mať sklony k rozmaznávaniu a zhovievavosti (Guan 2000).

Rodičia nenahlasovali rozdiely, ktoré charakterizovali jedináčikov a líšili ich do tých, ktorí mali súrodencov v osobnosti alebo hodnotách. Dievčatá a deti, ktorých rodičia boli vzdelaní a mali vysoké očakávania, si viedli lepšie v škole. Davin (1989) poukázal, že zvýšený záujem o dieťa a zdroje vyčlenené na výchovu detí boli napokon rozhodujúcim faktorom a mali priaznivý účinok na osobnostný rozvoj jedináčikov.

 

[1] Exogamia - uzatváranie manželstiev príslušníkov určitých skupín (rodu, kmeňa a pod.) len s členmi iných skupín; zdroj slovniky.korpus.sk, SSSJ, A-G, r. 2006

Matej Kotian

Matej Kotian

Bloger 
  • Počet článkov:  149
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? Človek. Omylný. Učiaci sa. Neustále sa vyvijajúci, pretože zotrvávaním v nemennom stave máme našliapnuté k zániku. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaPrózaEverything and nothing (preklaProjekt Venusbohemian melancholyVíla, čo o láske snilaškolstvomyšlienkyslovenskému ľuduPolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu