Politika jedného dieťaťa v Číne

Autor: Matej Kotian | 30.7.2014 o 3:29 | Karma článku: 2,62 | Prečítané:  420x

Nasledovný dokument bude sériou článkov, resp. prekladov, ktoré Vám postupne prinesiem a predložím Vám poburujúce fakty súvisiace s dramatickými zmenami vo vnímaní nielen pohlaví v Číne za posledných 60 rokov, ale aj praktiky, ktoré sprevádzali tieto zmeny v úbytku počtu obyvateľov. Možno ma niektorí osdúdia, prečo podsúvam takéto informácie, ale domnievam sa, že sú tu veci, o ktorýchs a mlčí a nemalo by sa. A jedine verejnosť má možnosť zmeniť tok udalostí. Aj ke´d sa nás táto tematika nijak bezprostredne nedotýka, sme ľudia, teda, aspoň v to napriek udalostiam za môj krátky život na planéte, stále (naivne) verím. Hľadanie schodnejšej cesty je určite časovo náročné a vyžaduje si aj určité obete, ale bez obetí, bez investovania úsilia do niečoho, sa nedopracujeme NIKDY k výsledku, ktorý by mohol mať pozitívny dopad nielen na naše okolie, ale aj na spoločnosť ako takú.   ORIGINÁL MOŽNO STIAHNUŤ TU=> http://www.hdfs.udel.edu/files/pdf/OneChildPolicy.pdf

POLITIKA JEDNÉHO DIEŤAŤA A JEJ  VPLYV NA ČÍNSKE RODINY

 

 

 Barbara H. Settles, Ph.D.

Profesorka individuálnych a rodinných štúdií

Univerzita v Delaware

Newark, DE 19716 USA

<settlesb@UDel.Edu>

 

a

 

 

 Xuewen Sheng, Ph.D.

Post-doktorandský absolvent

Škola humanistických a environmentálnych vied

Univerzita v Arkansase

Fayetteville, AR 72701 USA

<xsheng@uark.edu>

 

v spolupráci s

 

 

 Yuan Zang

<yuanzang@UDel.Edu>

 

a

 

Jia Zhao

<zhaoj@UDel.Edu>

Doktorandskí študenti

Univerzita v Delaware

Newark, DE 19716 USA

 

Tento dokument je čiastočne založený na už pripravenom dokumente pre XV. Svetový kongres sociológie, v Brisbane, Austrália, 13.7. 2002. Výskumný výbor rodiny.

 

 

 © B. H. Settles and X. Sheng 2008

 

Tento dokument je „v tlačenej forme“ v Príručke pre rodiny v čínskej spoločnosti

 

 

POLITIKA JEDNÉHO DIEŤAŤA A JEJ  VPLYV NA ČÍNSKE RODINY

 

 

 

POLITIKA JEDNÉHO DIEŤAŤA A JEJ  VPLYV NA ČÍNSKE RODINY

 

Aktuálny program plánovania pôrodov (jihua shengyu[1]) obyvateľov Čínskej republiky s podporou politiky jedného dieťaťa na rodinu (ďalej len „politika jedného dieťaťa“) bol jednou z najväčších a najdramatickejších populačných kontrol na svete, pričom sa nevyhol ako širokej podpore tak ani ostrej kritike za posledných dvadsaťpäť rokov. Program bol úspešne implementovaný do Číny v takej miere, že krivka domáceho populačného nárastu značne klesla. Táto politika bola intenzívne kritizovaná medzinárodnými organizáciami za porušovanie fundamentálnych ľudských práv, čo dokazujú vynútená sterilizácia a interrupcia a rozšírený zákaz a/alebo odmietanie dievčatiek. Keďže bola politika nedávno rozšírená prostredníctvom novej legislatívy pod názvom národná demografická stratégia do budúcnosti, (Xin Hua News Agency 2001), sme nútení zdôrazniť niektoré z kľúčových problémov, s ktorými sa budú musieť čínske rodiny 21. storočia vysporiadať ako s dôsledkami tejto politiky. Sociálna politika a programy často fungujú odlišne v porovnaní s načrtnutými cieľmi a realizáciou. Prehodnotenému pohľadu politických zmien možno pripísať všetky zmeny správania a výsledky priamo vyplývajúce z politiky a zavedeniu programu. Je možné, že bude nutné vysvetliť množstvo premenných a vzťahov a tiež zodpovedať sa za výsledky, ktoré boli predvídané a tie, ktoré neboli očakávané.

 

Vývoj a zavedenie politiky jedného dieťaťa

Pôvod myšlienky politiky jedného dieťaťa by sme mohli datovať do päťdesiatych rokov 20. storočia, keď bol tento nápad predstavený skupinou nestraníckych intelektuálov. Profesor Yingu Ma (1957) pripravil svoju známu knihu Teória novej populácie v reakcii na nekontrolovaný populačný nárast vyplývajúci zo zlepšenia zdravia matky a dieťaťa, poklesu krivky úmrtnosti a maoistického vládneho rozporného, ale všeobecne pozitívne výhľadu na pôrod (Singer 1998, Greenhalgh 2003) počas ranných rokov novej republiky (White 1994). Medzitým si čínski lídri uvedomili, že rapídny nárast populácie môže ptredstavovať potenciálnu hrozbu pre rozvoj národnej ekonomiky a potravinového nadbytku (White 1994; 2006).

Na konci päťdesiatych rokov sa strana rozhodla „spropagovať a spopularizovať“ kontrolu pôrodov vo všetkých husto obývaných oblastiach a „nastoliť pôrody podľa plánu“, k čomu aj neskôr v šesťdesiatych rokoch došlo prostredníctvom kampane podporujúce manželstvá v neskoršom veku a rodiny s dvomi deťmi so sloganom „jedno dieťa je nemálo, dve sú tak akurát, ale tri už sú viac než dosť“ (White 1994; 2006). Zavedenie kontroly pôrodnosti bolo postupne zmenené z dobrovoľnej bázy programovej kontroly pôrodov na štátom založenú kontrolu rastu populácie. Tieto politické hnutia ako Proti-právisti, Veľký Skok Vpred a Kultúrna Revolúcia, nahradili tieto antikoncepčné úsilia do sedemdesiatych rokov, keď populácia Číny narástla o nejakých 250 miliónov ďalších ľudí (Ching and Penny 1999). Zakročilo sa v dvoch fázach. Prvá začala s kampaňou „neskoršie, dlhšie a menej“ v roku 1970 so zameraním na rozšírenie služieb antikoncepcie a potratov v dedinských oblastiach a na rozsiahlu reklamu neskoršieho manželstva, dlhších intervalov medzi pôrodmi a menších rodín. Po piatich rokoch krivka mestskej pôrodnosti spadla pod 1,8% a pod 4% v dedinských oblastiach v roku 1975. Berúc do úvahy, že takmer polovica čínskej populácie bola mladšia ako 21 rokov, ďalší rast bol nevyhnutný dokonca aj keby každá rodina bola celkom malá (Gestini a de Martino 2004; Hesketh Lu a Xing 2005). Do sčítania ľudu v rok 1982 sa populácia Číny vyšplhala nad 1 miliardu a ak by rapídny trend pretrvával, do konca storočia by populácia vzrástla na 1,4 miliardy obyvateľov, čo by ohrozilo ambiciózne ciele modernizácie Číny. Politika jedného dieťaťa započala v 1979. a bola oficiálne vyhlásená ústredným výborom Čínskej Komunistickej Strany a uznesením štátnej rady o posilnení kontroly pôrodu a prísnej kontroly populačného rastu (1980):

Štát prehlasuje, že každý pár bude mať len jedno dieťa, okrem špeciálnych výnimiek so súhlasom pre druhý pôrod, vládni predstavitelia, robotníci a mestskí obyvatelia môžu mať len jedno dieťa na jeden pár. V dedinských oblastiach sa štát tiež zasadzuje o to, aby každý pár mal len jedno dieťa. Avšak, až po súhlase, tí ktorí majú vážne problémy môžu mať svoje druhé dieťa, niekoľko rokov po pôrode prvého (s. 1)

Oficiálne ciele v osemdesiatych rokoch boli dosiahnuť nulový nárast a udržať populáciu na číslach okolo 1,2 miliardy obyvateľov do roku 2000 (Hao 1988). Aby ľudia mali len jedno dieťa, vláda prikročila k opatreniam typu: podpora prostredníctvom finančných a materiálnych stimulov ako sú platená tehotenská dovolenka až do troch rokov a 5-10%  nárast platu a prednostný prístup k domácnosti, školám a zdravotným službám (Richards 1996, Ching a Penny 1999). Páry, ktoré mali druhé dieťa boli vylúčené z tejto štátnej podpory a boli im uvalené pokuty ako finančné dane na každé ďalšie dieťa a sankcie, ktoré sa pohybovali od sociálneho tlaku ku skráteným kariérnym finančným prilepšeniam na vládnych pracovných pozíciách. Konkrétne merania a zavedenie procedúr sa líšili v každej provincii (Feng a Hao 1992) a z času na čas aj v zavedených procesoch. Obmena nebola len čisto mestko-dedisnká alebo Han verzus fenomén menšiny (Short a Feygying 1998).

Politika zachytila pozornosť prichádzajúceho sveta, hneď po silných debatách v západnom svete na otázku, či bolo vôbec možné zmeniť očakávanú populačnú explóziu v tak rýchlo rozvíjajúcom sa svete. Mnoho odborníkov a politikov v tých časoch naznačilo, že populačný problém nepodliehal bežným zákrokom a vzdelávaniu. Rozhodnutie čínskej vlády zaručiť zmenu a podporiť limitovanie rodiny s jedným dieťaťom oboma spôsobmi – vyhovujúcimi stimulmi a prekážkami v prípade neuposlúchnutia nariadenia súviselo s tým, čo bolo vyslovené medzinárodnými demografmi a politikmi. Názor, že tlak na populáciu bol pravdepodobnou krízou obzvlášť v Ázii, bol široko zastávaný ako prvotný strach pre budúci rozvoj sveta a kvalitu života (Davis 1949: 602; Ehrlich 1968). PRC populačná náuka, ktorá bola najprv sociálno-vedeckým programom, bola značne ovplyvnený prírodnými vedami a skupinou systémových inžinierov, ktorý mali „prístup k dátam západným civilizácií, počítačom a prepojenia na politiku“ (Greenhalgh 2006:169). Počas návštevy Európy v 1978. Song Jian, vodca skupiny, bol vystavený práci inšpirovanej Rímskym klubom, ktorý prevzal ako koncept populačnej explózie, tak aj teóriu aplikovania kontroly zaoberajúcej sa s krízou (Greenhalgh 2003: 170). UNFPA, IPPF a svetová banka podporovali úsilie Číny a príležitosť bola označená pomocou čínskeho programu ako model (Mosher, 2006).

Aj keď bola politika jedného dieťaťa prezentovaná ako program kontroly pôrodov na dobrovoľnej báze, bola začlenená prostredníctvom prostej politickej mobilizácie a balíku striktných administratívnych kontrol ako miestna registrácia, certifikát na súhlas o pôrode, a rodný certifikát (White 2006). Prinútenia ako sterilizácia, nútený potrat a sankcie pokiaľ ide o bývanie a ekonomiku boli použité a poskytli zámienku pre svetovú kritiku takejto politiky (Mosher 2006). Úrady poverené zavádzaním takýchto postupov boli predmetov trestov a odmien. Vo všeobecnosti, bolo jednoduchšie presvedčiť a kontrolovať mestské páry, pretože väčšina z nich pracovala v štátom vlastnených podnikoch, kde politická kontrola a administratívne zložky mali silné zastúpenie. Len za niekoľkých podmienok mohli mať mestské páry aj druhé dieťa. V provincii Zhejiang mohol mať pár druhé dieťa za podmienok, ak 1) prvé dieťa bolo dievča, alebo bolo detektné; 2) jeden partner, ktorý sa znovu oženil nemal žiadne dieťa z predošlého manželstva; 3) patrili do istej skupiny robotníkov ako sú napríklad baníci; alebo 4) obaja partneri pochádzali z jednočlennej rodiny (Hesketh a Zhu 1997; Short a Fengying 1998).

 

 

Rodiny z dedinského prostredia bolo ťažšie presvedčiť. Roľníci, s obmedzeným množstvom úspor a bez vládnej penzie, potrebovali stále deti, aby ich podporovali aj v starom veku. Keďže sa vydaté ženy odsťahovali do domu svojho manžela a ich pokrvných príbuzných, z tohto dôvodu bol syn výhodou pre rodinu, a pokiaľ možno mať viac ako jedného, aby sa naplnili požiadavky práce na farmách a podobných záležitostiach. Dôraznejší odpor zo strany roľníkov zahŕňal úteky, tajné dohody, skrývanie, potýčky a násilie (White 2006). Na rozsiahlych čínskych dedinských územiach, kde miestna sociálna kontrola bola oslabená kolapsom starého komunistického systému kvôli po-Mao-ovej ekonomickej reforme, miestne úrady boli nútene sa spoliehať na pokuty, aby zabránili vyššiemu množstvu pôrodov. Obrátili sa na kampaň tvrdej kontroly pôrodov, ktorá v ranných štádiách politiky vyústila do toho, že mnoho žien boli šikanovaných a prinútených k potratom a sterilizácii. Plánovanie rodín na úrovni dediny pracovníkmi bolo zachytené medzi štátnymi požiadavkami a vymedzením ich priateľov a susedov. Postupne si dedinčania vytvorili proces vyjednávania a kompromisov (Greenhalgh 1992), ktorý dovolil istý stupeň flexibility v rámci politiky. Pomocou kombinácie odmeny, presvedčenia, nezákonného tlaku a donútenia bolo viac ako 25 miliónov ľudí sterilizovaných a tak sa množstvo potratov a vnútromaternicových usmrtení[2] zvýšil; čoho výsledkom bolo výrazný pokles kriviek pôrodnosti z 21,1% na 17,5% v roku 1984 (White 2006: 73). Od roku 1985 došlo k zjemneniu politiky a pozvoľneniu požiadaviek na druhý pôrod, aj keď detaily regulácií sa líšili naprieč provinciami. Do roku 2001, väčšina provincií popustila podmienky k druhému pôrodu pozmenila v prípade, ak 1) prvé dieťa bolo dievča v dedinských oblastiach (19 provincií); 2) pár tvorili jedináčikovia (27 provincií); a 3) jediné dieťa bolo postihnuté (31 provicnií) (Xin Hua Agentúra správ 2001).

            Politika jedného dieťaťa bola začlenená hlavne medzi etnikum Han, najväčšia národnosť v Číne. 56 etnických skupín vrátane Tibeťanov, vnútorných Mongolov, obyvatelia etnických príslušností ako boli Yi, Pumi a Lusu, ktorí predstavujú zhruba 160 miliónov obyvateľov rozšírených po celom šírom území čínskej republiky, všetci spomenutí boli vyčlenení z tejto politiky, aby sa predišlo nebezpečenstvu skupinového vymierania a znížili sa konflikty s danými menšinami (People’s Daily online 2008). V analýze Kórejskej menšiny, ktorá sa zúčastnila certifikovaného programu jedno dieťa, Park a Han (1990) zistili, že schválenie certifikátu v porovnaní s tým, ktoré obdŕžali Hanovci bolo nižšie, aj keď krivka pôrodnosti príslušníkov etnického pôvodu Han bola tiež nízka. Vyššia úroveň vzdelania Kórejčanov a účasť v profesionálnych a technických odvetviach mohli mať vplyv pri uprednostnení malých rodín.

            Úspech politiky jedného dieťaťa by nemal byť podceňovaný. Spomalil populačný nárast z 11,6% v roku 1979 na 5,9% v roku 2005 v čínskej populácii a zredukoval populáciu o odhadovaných 250-300 miliónov. Celková krivka úmrtnosti spadla z 2,8 v roku 1979 na 1,8 v roku 2001, ďaleko pod odhadovanú reprodukčnú rýchlosť – 2,1 dieťaťa na ženu (Festiny a de Marrtino 2007). V celonárodnom meradle, keď došlo k pôrodom len jedného dieťaťa na rodinu narástalo z 20,7% v roku 1970 na 72,4% v roku 2003 (White 2006: 74). Vyše 95% detí v predškolskom veku v mestských častiach ako beijing, Nanjing, Shanghai, boli jedináčikovia (Rosenber a Jing 1996). Tieto redukcie v plodnosti znížili niektoré tlaky na komunity, štát, a životné prostredie v krajine, ktoré stále obýva pätina celosvetovej populácie.

Medzitým, veľká populačná základňa a čistý ročný prírastok ostal byť obrovským tlakom na rozvoj čínskej ekonomiky, zdroje a životné prostredie. Sčítanie ľudu z roku z roku 2000 poukázalo na celkovú populáciu o počte 1,267 miliardy, a číslo sa vyšplhalo až na 1,285 miliardy v roku 2002 (NBSC[3] 2006). Ako uviedol Peng Peiyun, minister pre plánované rodičovstvo, „Čína si musí osvojiť stratégiu udržateľného rozvoja, podporiť ďalšie programy plánovanej rodiny a poskytnúť kvalitné reprodukčné zdravotné služby pre spôsobilé páry“ (Peng, 1997: 926). Aby zdôraznil dlhotrvajúcu stabilitu tejto politiky, Čína uverejnila vo svojom prvom Zákone o plánovaní populácie a rodiny z roku 2002, zavedenie kontroly pôrodov ako „základnú štátnu stratégiu“, a poskytnutím národných štandardov a regulácií pre jeho operácie (The Standing Committee of the Ninth National people’s Congress[4] 2001). Nový zákon formálne zakázal uchytenie životného príjmu, použitie fyzického násilia alebo konfiškáciu majetku v hone za stanovenými cieľmi týkajúce sa populácie. Namiesto toho nahrádza skoršie pokuty v prípade nenaplánovaných pôrodov „poplatkami za sociálne kompenzácie“, počnúc 10%-ným ročným platom v niektorých chudobných vidieckych oblastiach končiac troj- až sedem-násobným príjmom v iných rozľahlých mestských častiach (UNFPA[5] 2003).

 

[1] preklad autora – zostávajúce plány;

[2] v orig. IUD insertion – Intrauterine Death

[3] skratka NBSC označuje pojem National Banking and Securities Commissions – preklad: Národný banková a bezpečnostná komisia

[4] v preklade: Stály výbor deviateho národného ľudového kongresu

[5] United Nations Fund for Population Activities –preklad: Fond Spojených Národov pre Aktivity spojené s Populáciou

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?